Niekoľko (blbých) slov na úvod.
 
      Zvyčajne to býva tak, že napísaním úvodu poveria nejakú nestrannú, známu osobnosť, čo sa aspoň trochu rozumie téme o ktorej bude písať. Ja niesom vôbec nestranný, známy ani toľko, do hudby sa rozumiem ako koza náklaďáku, a i napriek tomu sa mi dostalo tej cti, napísať úvod k tomuto spevníku.
 
      Takže teraz niekoľko slov o kapele. Vznikli 17. októbra roku pána 1997 a ako to už u začínajúcich kapiel býva zvykom, najprv sa nevolali nijak. Medzi mnohými názvami, ktoré si členovia kapely povymýšľali, sa istý čas nachádzal aj názov "Tretie poschodie". To vzniklo z toho, že sa často schádzali na treťom poschodí vo vežiaku, kde býva "frontman kapely" Adži. Ako Tretie poschodie aj prvý krát vystupovali v jednej kaviarni v Bardejove. To bol doposiaľ najväčší úspech Tretieho poschodia. Tesne potom totiž zmenili názov. Prischlo im meno "Nová rieka". To im vydržalo do dnes. Pod týmto názvom už zožali aj väčšie aplausy. Hrali aj v Prešovskom PKO, na jednom festivale v Klenove a dokonca aj na Festivale dobrej hudby Sigord´98. Tam síce len na detskej scéne, ale aj to sa ráta.
 
      Čo by sa dalo povedať o štýle ich hudby? Aj keď sa výzorovo javia ako tvrdá rocková kapela (napr.:basgitarista, zvaný Bizon nosí klasické rokové ponožky! - pozor nemýliť si pojem rokové a ročné) , každý pozorný poslucháč už po niekoľkých taktoch zistí, že hrajú svojský folk s prvkami melodického rocku. Ak ste niekedy počli českú kapelu Kamelot, tak ich štýl sa dá porovnať so štýlom Novej rieky. Ak by som mal povedať niečo viac o štýle tak by to boli samé drísty, takže poďme ďalej.
 
      Kapela má po zaokrúhlení(zderivovaní, zlimitovaní a zintegrovaní) päť členov. Mozgom kapely (alebo srdcom, alebo nejakým iným dôležitým orgánom podľa vlastného výberu) je Ondrej "Adži" Pašmik. Bez neho by kapela nemala čo hrať. Je totiž autorom všetkých pesniciek ktoré hrajú. Adžiho úlohou v kapele je hrať doprovodnú gitagu a popritom dokonca ešte i spievať. Jeho zvláštným znamením je Boba. To je ďalšia členka kapely. Plným menom Bohuslava Jalakšová. Ju spoznáte podľa toho, že je skôr počuť ako vidieť (okrem toho, že je to jediná ženská v skupine). Práve pre túto vlastnosť dostala do rúk mikrofón a skáče Adžimu pri spievaní do reči. Sólovú gitaru hraje Fero Deák, niekedy zvaný aj Feferon. Informácia pre prípadné faninky(a fanúšikov) - pije whisky. Ďalším najdôležitejším členom kapely je bubeník Maťo Lenárt. Špecializuje sa na trieskanie do všetkého čo vydáva aspoň aký-taký zvuk - od bubnov, cez gitaru, až popílu bruchatku. Jeho ďalšou špecialitou je trieskať somariny. Na basovú gitaru hraje Bobin brat - Ján "Bizón" Jalakša. Ak sa vám zdá jeho prezývka čudná, tak vám môžem povedať, že mu sekne k postave. A prečo som napísal, že je ich po zaokrúhlení päť? Pretože v skutočnosti má kapela päť a pol člena. Ten pol člena som totiž JA. Z toho množstva funkcií, ktoré v kapele mám, spomeniem len niektoré. Jedna je "prvý skalný fanúšik", ďalšia je "doživotný predseda fanklubu Novej rieky",atď., atď.(nebudem ich tu vypisovať všetky, pretože by to zabralo väčšinu spevníka).
 
      Nakoniec by som chcel v mene celej kapely poďakovať vám - zato, že sa vám, drahí čitatelia, páči ich tvorba a v neposlednom rade sebe za napísanie úvodu k tomuto spevníku.
 

Chemik